VIDEO: Vystavujú viac ako 150 diel Ľudovíta Felda

Výstava „Ľudovít Feld“ poukazuje na dôležité momenty v dramatickom živote a diele známeho košického výtvarníka. Umelec a portrétista s neľahkým osudom má svoje miesto na mape umeleckej a historickej. Okrem svojich diel je známy aj ako pamätník holokaustu, ktorému umenie doslova zachránilo život.

Výstava vo Východoslovenskej galérii (VSG) s názvom ĽUDOVÍT FELD ponúka viac ako 150 diel a fotodokumentov. „Výstavu sme rozdelili do 3 častí, ktoré v sebe zachytávajú 3 dôležité etapy v jeho živote – a to predvojnová, vojnová a povojnová. V rámci týchto období sa menil aj jeho rukopis,“ hovorí kurátor výstavy Michal Štofa.

Ľudovít Feld bol v koncentračnom tábore Mengeleho portrétistom, okrem toho zachytával aj jeho pokusy či esesáckych funkcionárov. Kresby, ktoré vytváral priamo v koncentračnom tábore sa nezachovali, ale diela ktoré vznikali s odstupom rokov na výstave nájdete. Tie nesú podstatne odlišný rukopis, ako pred vojnou. „Stvárňuje námety holokaustu, nesie sa to aj v duchu vyrovnávania sa s týmto zlým zážitkom, prostredníctvom sústredenia sa na zachytávanie krajiny alebo mestských zákutí, ide o nejaké opätovné hľadanie strateného miesta a času. Mesto bolo jediné, čo mu po vojne ostalo. Takisto sa venuje pracovným námetom, tak ako mnoho ďalších umelcov päťdesiatych rokov, ale nie je to ten ideologický portrét tvrdo pracujúceho hrdého muža, vo Feldovom podaní je to tvrdo pracujúci obyčajný človek s dobrosrdečným, často až komickým výrazom v tvári,“ dodáva Štofa, ktorý sa na výstave kurátorsky podieľa aj s Monikou Vanečkovou.

Obrazy na výstavu zapožičala i samotná Galéria Ľudovíta Felda v Košiciach, a to hlavne tie, ktoré sa viažu ku holokaustu. Východoslovenská galéria výstavu oficiálne otvorila 17. novembra, pozrieť si ju môžete do 29. januára.

Dôvody výstavy košického umelca vysvetlila v úvode riaditeľka VSG – Dorota Kenderová: „Nápad vznikol, keď som nastúpila do funkcie a v podstate som „zdedila“ výstavný plán, ale kolegom som povedala, že by bolo fajn urobiť niečo z vlastnej produkcie, lebo väčšinu výstav sme mali prevzatých alebo vybraných galérijnou radou, čiže nebolo to akoby z našej produkcie, a tým, že máme vlastných kurátorov, historikov a celý aparát, ktorý sa mohol výskumu venova, tak sa to podarilo. Výstava je stromová, čo znamená, že z nej diela môžu ubúdať, alebo pribúdať. Riaditeľka uvíta, ak aby pribúdali, verejnosť tak môže prispieť vlastným príbehom a dielom k výstave.

A práve Ľudovíta Felda, alebo Lajoš Báčiho, ako ho všetci poznali, si verejnosť spája so silným príbehom. Kam by sme ho však zaradili, ak by sme sa na to pozreli z čisto výtvarníckeho hľadiska? Dá sa to vôbec? „Je to zvláštne, pretože osoba Ľ. Felda prekračuje samotnú tvorbu. Ak by sme to mali vložiť do nejakého žánru, bude to socialistický realizmus. On však nevyvíjal vlastný rukopis, sám to priznal, že nemá umelecký program, neskúša nové technológie, on chce zaznamenávať krásu, naozaj sa venuje realistickej kresbe. Remeselne je to vynikajúce, ale tým, aký bol človek, čo prežil, tak do toho vkladá niečo akoby navyše,“ vysvetlila Kenderová.

Práve v roku 2016 si pripomíname 25 výročie od úmrtia výtvarníka Ľudovíta Felda, ktorému len nedávno odhalili v Košiciach aj sochu, a to práve pri jeho galérii na Puškinovej ulici.