VIDEO: Čo sa o posypovej soli bežne nehovorí

Približne 10 kilogramov soli sa použije na jeden meter cesty počas zimnej údržby. Na jeden hektár tak pripadajú dve tony soli. Keď sa sneh roztápa, posypová soľ sa zmieša s vodou, ktorá mimo cesty odteká a pokojne ju môžeme nazvať aj akousi morskou vodou. Výskumy totiž dokázali, že má jej atribúty – 20 gramov NaCl na liter vody. Pri posypovej soli sa o ekologických účinkoch rozhodne nedá hovoriť. Používanie posypovej soli totiž prináša viaceré neželané efekty.

"Je to napríklad korózia podvozkov áut, ako aj oceľových nosníkov mostov, zmena kyslosti pôdy, má škodlivý vplyv na živočíchy žijúce v pôde, preniká do vodných tokov aj pitnej vody a poškodzuje stromy rastúce popri cestách," priblížila nám problematiku Petra Ježeková z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Odborníci spochybňujú aj technologické účinky posypovej soli, keďže tvrdia, že chemická soľ je účinná len do mínus piatich stupňov Celzia a dokonca môže skôr zhoršiť stav zjazdnosti ciest. Posypové materiály fungujú na princípe rozmrazovania a zdrsňovania. "Pri masívnom a dlhodobom používaní chloridu sodného sa dokonca mení farebnosť listov rastlín, listy opadávajú, spomaľuje sa ich rast a tiež môžu vyhynúť. Dochádza tiež k zasoľovaniu tokov, aj spomínanej korózii železa," dodáva Ježeková.

Podľa environmentalistov je lepšie použiť namiesto chloridu sodného uhličitan draselný. Zdrsňujúci efekt na cestách môže mať aj kamenná drvina, ktorá je k prírode šetrnejšia. Ešte lepšou voľbou je takzvaný keramzit. Na konci zimy by sa ale mal pozbierať a odviezť. Tým sa vyhneme problémom so znečistením ovzdušia hrubozrnným prachom.