Vrty Solivaru sú časovaná bomba

Už pred časom viaceré médiá aj odborníci upozorňovali na problémy s nezabezpečenými vrtmi na ťažbu soľanky dobývacom priestore Prešov 1 Solivary. V roku 2009 sa tam výroba a ťažba soli skončila. Značku odkúpila rakúska firma, ktorá dodnes predáva svoju soľ zo Salzburgu pod značkou Prešovská soľ. Kvôli zastaveniu ťažby sa na danom území začali problémy s vytekajúcou soľankou aj s poddolovaným územím.  Vtedy sa bývalí zamestnanci závodov písomne obrátili na Obvodný banský úrad v Košiciach. "V liste sme písali, ž hrozí korózia vrtov aj prepad celého terénu do hĺbky," spomína banská inžinierka Viera Ježíková.

Banský úrad vraj zobral túto situáciu na vedomie, ale pár rokov sa nedialo nič. "Predpokladalo sa, že niekto sa prihlási do výberového konania o určenie dobývacieho priestoru inej firme. Nikto sa však neprihlásil."

Vrty počas jednotlivých období zabezpečovali spoločnosti, ktoré ich vlastnili. "Vrty ešte v rokoch 2009-2010 zabezpečovala firma Solivary, a.s. v konkurze."

Solivary, a.s. po čase  prišli o dobývací priestor, ale ešte predtým stihli vrty dobre zabezpečiť. Pred vyčíňaním prírodných elementov bolo teda dané prostredie chránené, pred ľudskou povahou však nie. Vandali mechanizmy rozkradli.

Príbeh prešovských Solivarov je zamotaný o to viac, že si ich v jednotlivých časových úsekoch prehadzovali medzi sebou štát a súkromné firmy. Solivary, a.s si prenajímali zariadenia od firmy Kolifaktor.

A tu sa to opäť začína trošku zamotávať. Značku Prešovská soľ predal Kolifaktor rakúskej firme, ktorá plní vrecúška  svojou vlastnou soľou zo Salzburgu. 157 vrtov však mala odkúpiť slovenská spoločnosť EKOFARMA, s.r.o. Jej konateľom je Jaroslav Kompiš. Ani po niekoľkých pokusoch sa nám s ním nepodarilo spojiť. Nevydarený pokus o kontakt s ním nám potvrdil aj Obvodný banský úrad v Košiciach. Kto je teda za vrty a ich zabezpečenie zodpovedný? Podľa Ministerstva hospodárstva práve vlastník vrtov.

Predseda Obvodného banského úradu v Košiciach Ivan Krajník sa konateľa Ekofarmy Jaroslava Kompiša pokúšal kontaktovať tiež. "Ekofarma sa o majetok nestará a k svojmu majetku sa ani nehlási. Pán Kompiš nekomunikuje."

Je pravdepodobné, že súkromný investor, ktorého nikto nemôže zastihnúť, sa o vrty nepostará. Problém s vytekajúcou soľankou v Prešove má však aj ekologický rozmer. V úseku vyteká soľanka a hlásia aj úhyn rýb. Ministerstvo životného prostredia robilo kontrolu v minulom roku. Ten sa sústreďoval na výrobný areál soľanky. Environmentálne riziko vraj nebolo zistené. Územie chcú do pravidelných režimových pozorovaní zaradiť od roku 2017. O situáciu sa zaujíma aj Prešov. Predstavitelia mesta s Ministerstvom životného prostredia už viackrát rokovali.

Ministerstvo Hospodárstva pred časom oslovilo banskú inžinierku Vieru Ježíkovú, aby vypracovala projekt, v ktorom navrhne riešenie problému s vrtmi v prešovských Solivaroch. Tá vidí riešenie aj v tom, že by sa na území postavil malý závod, ktorý ba soľanku odčerpával a spracovával.  

Poučiť by sme sa  mohli aj zo zahraničia. V niektorých krajinách na soľných ložiskách už došlo k prepade ložiska. Stalo sa tak napr. v Rusku, v Rumunsku či v Poľsku.

Banská inžinierka nakoniec poukazuje na to, ako vážna je situácia na území s nezabezpečenými vrtmi v prešovských Solivaroch. "Istota, že sa to prepadne, je 100 percentná. Nikto však nevie kedy."